Kaštieľ

V 18. storočí Veľké Zálužie netvorilo jeden súvislý feudálny majetkový celok, taký ho začali postupne vlastniť až Forgáchovci, ktorí tu vybudovali kaštieľ ako svoje rodinné sídlo. Je to empírová stavba zo začiatku 19.storočia, postavená je na staršom základe. Má pôdorys v tvare U s dvomi podlažiami. Priečelie je s päťosovým stredným výstupkom a vyvýšeným schodišťom. Fasáda priečelia členená priebežnou rustikou, ktorá je na ostatných krídlach iba v prízemnej časti. Dvorová fasáda stredného traktu má výstupok zakončený trojuholníkovým štítom – tympanónom, vo vrchole je vežička. V šírke rizalitu je prestavaná terasa na rôznych stĺpoch s iónskymi hlavicami. Po stranách rizalitu a na bočných krídlach na prízemí dvojice pilastrov (stĺpy vrastené do muriva stavby). Niekdajšia obrazáreň kaštieľa bola za 2. svetovej vojny zničená. Okrem iných sa v nej nachádzala aj olejomaľba od A.Mányokiho, ktorá je nezvestná. Kaštieľ mal veľmi pekne vymaľovanú sálu (dvoranu), ako aj veľkú knižnicu a zbierku zbraní, ktoré sa spomínajú už v roku 1837. Žiaľ nič z pôvodného inventára sa nezachovalo.

Rodina Esterházyovcov sa stala majiteľom kaštieľa v roku 1869, keď Štefan Esterházy sa oženil s Gizelou Jessenákovou, dcérou baróna Jána Jessenáka a Alojzie Forgáchovej. Po Štefanovi dedili majetky jeho synovia Ján a Július. Ujlacký majetok pripadol Jánovi, ktorý v roku 1905 zomiera a je pochovaný na Starom cintoríne. Spolu s manželkou Alžbetou mali tri deti: Alojziu, Jána a Máriu. Na obrázku je fotografia rodiny Jána Esterházyho staršieho z roku 1905.