Anton Blaho

Ďakujem všetkým v mojom okolí, že som im mohol zavolať,

ďakujem mojim najbližším, že ma počas tých dlhých rokov radi navštevovali.

Pohľad na ich fotografie a ich radosti v živote ma držali pri živote.

Nemal som deti, ale deti mojich súrodencov, ich vnúčatá a pravnúčatá boli aj mojimi.

Odchádzam potichu, tak ako som si to želal.

Nehnevajte sa na mojich blízkych, oni len plnia to, čo som si stále želal:

„odísť bez plaču a zástupov ľudí, odísť tam, kam som si vybral cestu sám“

Dovidenia moji milí kamaráti, spolužiaci, celá moja veľká rodina.